Samotný pojem aromaterapia vznikol až v dvadsiatom storočí, no história využívania vonných rastlinných látok siaha ďaleko do minulosti. Po stáročia mnohé kultúry pracovali s esenciálnymi olejmi rôznymi spôsobmi a v rôznej podobe. V bežnom živote sa liečivé účinky rastlín využívali už od obdobia cca 18 tis. r. pred naším letopočtom, o čom svedčia nálezy jaskynných malieb vo francúzskom  jaskynnom komplexe Lascaux neďaleko obce Montignac.

Éterické oleje v Egypte

Bylinnými masťami, parfumami a balzamovaním sa preslávili starí Egypťania v 5.st. p.n.l. Z papyrusov je zjavné, že s umom využívali koreniny, vyrábali prášky, pasty, oleje, či pilulky. Pre Egypťanov boli éterické oleje veľmi cenné, dokazujú to aj alabastrové nádoby na oleje v hrobke kráľa Tutanchámona. Kadidlo rozmiešané v kokosovom oleji slúžilo na zabalzamovanie kráľa na ochranu na jeho ceste do posmrtného života. Archeológovia našli zbytok tohto oleja v jednej z nádob. Pri mumifikácii sa však využívali i ďalšie éterické oleje ako napr. myrha, či céder. 

Egypťania si vyrábali tiež niečo podobné opaľovaciemu oleju - obsahoval jasmín, tiež olej s rozmarínom, ktorý používali denne na ošetrovanie pokožky často vystavenej prudkému slnku. Určité vône používali na aktiváciu vyššieho vedomia, či absolútne uvoľnenie človeka.

Číňania – majstri v používaní aromatických liečivých bylín

Používanie aromatických olejov bolo prvýkrát zaznamenané v Číne medzi rokmi 2697 - 2597 pred n. l. Kniha internej medicíny s názvom „Žltý cisár“ je dodnes používaná ako zdroj informácií k využívaniu aromatických látok. Jej autorom je cisár Huang Ti, ktorý sa považuje za zakladateľa taoizmu a čínskej medicíny. Čínski aromaterapeuti verili, že extrahovaním vône rastliny sa uvoľní jej duša. Starí Číňania vôňami z rastlín aromatizovali oblečenie, papier, príbytky, chrámy. Toto privilégium však mala iba vyššia vrstva. Používali tiež vonné tyčinky a aromatické druhy dreva.

Voňavé kúpele v Ríme

Rímania sa preslávili vonnými liečivými kúpeľmi, ale oleje používali aj na zábaly, masáže a prevoňanie všetkého, čo si zmysleli – od vlasov, cez látky, nábytku až po steny. Levanduľu aplikovali pri epidémiách a mätu využívali študenti na podporu mysle.

Zastavenie epidémie v gréckych Aténach

Aj Hippokrates použil vonné byliny a živice na dezinfekciu ovzdušia Atén počas moru. Táto metóda spočívala v spaľovaní bylín v uliciach mesta a pripísala sa jej zásluha za zastavenie epidémie. Otec medicíny, ako je Hippokrates označovaný, zdokumentoval účinky asi 300 druhov bylín vrátane šafranu, majoránu, rasce, tymianu.... Jeho rozsiahle vedomosti o rastlinách a ich podstatách boli v súlade s ayurvédskym poznaním. Každodenný vonný kúpeľ a vonnú masáž považoval Hippokrates za cestu k dobrému zdraviu.

Na dnešné rozdelenie rastlín mal veľký vplyv tiež lekár cisára Marka Aurélia – Galen. Jeho znalosti rastlinnej medicíny boli vskutku rozsiahle. Môžeme však spomenúť tiež Teofrasta, ktorý tvrdil, že parfumy majú liečivé vlastnosti. Vtedy sa však vyrábali zo skutočne prírodných vonných látok. Grécki vojaci si nosili so sebou masť z myrhy, ktorú používali proti infekcii.

Vynález destilácie éterických olejov

Vďaka obchodovaniu s koreninami bola známa Arábia, ktorej veľké bohatstvo prinieslo drahocenné kadidlo. Vynálezcom metódy destilácie a vyrábania aromatických vôd touto metódou bol práve arabský lekár známy pod menom Avicenna. Používanie aromatických olejov a vôd sa spolu s týmto vynálezom rozšírilo do Európy. Európania destilovali vlastné éterické oleje a vyrábali z nich parfumy koncom 12.storočia. Rovnako využívali esenciálne oleje na fumigáciu oblastí zasiahnutých morom.

Prvou tlačenou knihou o destilovaní éterických olejov bola „Liber de Arte Distillandi“, ktorej autorom je lekár Hieronymus Brunschwig.

Pojem aromaterapia však ešte stále neexistoval. Zaviedol ho až francúzsky chemik René-Maurice Gattefossé.

Aromaterapia ako samostatná disciplína

Robert Tisserand, jeden z najznámejších súčasných aromaterapeutov, opisuje na svojej webstránke príbeh Reného Maurice Gattefossé, ktorý sa začiatkom 20.storočia zapísal do dejín aromaterapie významným spôsobom - zaviedol samotný pojem aromaterapie a definoval ju ako samostatnú disciplínu. Gattefossé pracoval vo svojom laboratóriu, kde raz zažil explóziu, počas ktorej bol poliaty silnými páliacimi látkami. Po vyváľaní sa v tráve potrel popáleniny levanduľovým esenciálnym olejom. Len jedno potretie zastavilo „plynatenie tkaniva“. Podľa ďalších príznakov bolo evidentné, že René bojuje s plynovou gangrénou, ktorá bola príčinou mnohých smrteľných infekcií, či amputácií končatín počas prvej svetovej vojny. To inšpirovalo Gattefossého k spolupráci s lekármi, ktorí liečili francúzskych vojakov. Vo svojom diele opisuje množstvo prípadov liečených levanduľovým esenciálnym olejom.

V súčasnosti je práve Robert Tisserand, ktorý strávil dve dekády 20. storočia hľadaním kópie Gattefossého knihy o aromaterapii, významným článkom v aromaterapuetickej histórii a súčasnosti. Trisserand má vlastný inštitút vo Francúzsku a edukuje širokú verejnosť v oblasti terapeutických vlastností éterických olejov a ich využitia. 

Ako nakupovať esenciálne oleje s 25% zľavou? Čítajte TU